Basnicky.sk

Išiel po ulici stretol kamošov.
Zle mu je pri pohľade na tých hladošov.
Šnupajú bieli prášok,fajčia trávu,im je dobre-zatiaľ.V skutočnosti do seba lejú lávu.Lávu smrti!O pár týždňov
príde mu list:do špitálu treba mu ísť.Do nemocnice ako-tak príde,no naspäť, s hlavou v dlaniach už ide.Ako sa bez kamošov zaobíde?A prečo im nepomohol?To už nevedel... Na pohreb ide.zle mu príde,zo seba samého,z toho pocitu klamlivého:myslel si,že stýn prestanú!Idúc ďalej po ulici,slza sa kotúľa,dolu po líci, pri spomienke na kamošov.Keď ich tak vidí,pri srdci cíti, že ich mal rád.V truhle ich vidí uložených,bezvládnich a našnupaných.A takmet vidí ako každý z nich kričí:NECHAJ MA ŽIŤ!